Nomádva

Diotimin koutek

Rozhovor s Martinou Trávníčkovou

Rozhovor s Martinou Travníčkovou

 

Martina Travníčková vystudovala obor volné grafiky a kresby na Akademii Sztuk Pięknych w Warszawie a na Ostravské univerzitě v Ostravě. Během posledních pěti let měla několik společných i samostatných výstav v Čechách, na Slovensku a v Polsku. V současné době je její tvorba spolu s tvorbou výtvarnice Martiny Walterové ke shlédnutí v galerii ARTATAK, kde probíhá výstava s názvem (S)loučení v bodu C.

 

 

Hlavní tematikou tvých děl je vnímání vědomí prostřednictvím kresby v absolutním průniku s objemem barvy a lineární formy a jejich funkce v prostoru. Mohla bys tato témata čtenářům trochu přiblížit?

Snažím sa funkčne pracovať s objemom samotných čiar a do plochy vstupovať štruktúrami farby. Kresba mi dovoľuje túto dynamiku línie úspešne prevádzať do hmoty, a línia sa tak pre mňa stáva tvorcom samotného deja. Umožňuje mi pracovať vo viacerých rovinách priestoru. Ich platnosť v priestore nakoniec sama vyplynie z formy, akou sa kresba transformovala do hmoty. Tvorba čiar býva rýchla, vďaka tomu môžem zachytiť motív aktuálne. Postavenie farby tu dodáva vizuálnu sviežosť, i ostrým obrysom kresby ponúka spoločný vzťah. A nielen to, farba samotná, jej vrstvenie, obohacuje čiaru o nový rozmer. Uvedomovanie si tohto dôsledku, mi ponúka neobmedzené možnosti formálneho spracovávania tém.

 

Není v jistém smyslu tvorba jakéhokoli díla pokusem o přeložení vlastních myšlenek? Jakým způsobem funguje takovýto překlad při tvorbě obrazu, dochází při něm ke ztrátám, anebo se naopak tímto překladem něco získává?

Je pokusom. Predpojatosť pôsobí tak výrazne, že nie je možné ponúknuť výklad verejne objektívne. Na druhú stranu sa vďaka času, ktorý je pri práci použitý a iným okolitým vnemom, vyvíja autorova kontemplovaná myšlienka. Dopredu, totiž nie je isté, čo sa na obraze nakoniec odohrá, preto býva tento sled myšlienok výslednou ideou diela.

 

Jsou tvé obrazy pohledem, který se obrací na diváka a očekává od něj odpověď (ať už je touto odpovědí myšlenka, nebo třeba jen pohled samotný), nebo je odpověď v nich samotných, tj. dialog mezi tebou a tvým dílem, nikoli mezi tebou a divákem skrze médium obrazu?

Každá práca by mala v divákovi niečo evokovať, niečo by sa malo od nej predpokladať, divák by mal ostať aspoň chvíľu v zaujatí. Nesnažím sa im však priamo vnucovať svoje postoje, skôr im nechávam priestor na vlastný preklad symbolov. Ten dialóg medzi mnou a mojimi prácami, je významný hlavne pre mňa. Preto sa nepokúšam priamo komunikovať s pozorovateľmi cez obraz, avšak snažím sa vyvolať spätnú reakciu. Chcem sa divákom odhaliť a ukázať im veci čo ma štvú, no nie úplne. Nakoniec prostredník, divák, dodáva práci svojou interpretáciou nový rozmer.

 

Nesou v sobě tvoje obrazy dialog s tvými uměleckými předchůdci?

Veľký majstri, veľké veci, vzhliadanie k nim je mojou inšpiráciou. Veľakrát som skúšala danú problematiku, pohľad alebo prienik spracovať podobne, avšak identická interpretácia nebola možná. Vďaka mojim odlišným predpokladom, či neznalosti reálneho riešenia. Proste to nešlo. No, odkaz na nich, sa tam určite nejaký skrytý nájde.

 

Jak se ty, co by umělec, stavíš k dialektice oka a pohledu diváka, tj. toho, na co hledíme, a toho, co chceme vidět? Je to vztah, který již při tvorbě obrazu předpokládáš a na jehož základě se snažíš význam obrazu rozšířit pro určitý pohled diváka?

Umenie je rozpor už len svojou povahou. Preto nie je možné prispôsobovať vývoj práce oku diváka, pritom mať vlastné oko a načúvať  tretiemu oku. Priamo však tento vzťah nezavrhujem, len ho neponúkam otvorene.

 

Na tvé nové výstavě, která nese název (S)loučení v bodu C, byly prezentovány jak malby, tak i grafiky. Užíváš rozdílu mezi grafikou a malbou nejen coby rozdílu stylu výtvarného ztvárnění, ale také coby rozdílu výpovědní hodnoty obrazu?

Každé médium funguje inak. Pokiaľ pri maľbe sa jedná o voľnejšie a pre mňa i rýchlejšie poňatie veci, grafika je omnoho komplikovanejším procesom, pri ktorom vzniká väčší priestor pre premýšľanie a celková stavba býva teda čistejšia. Maľba mi dovoľuje uvoľniť sa a energickejšie vyjadriť, pokiaľ grafika je rozvážnejším a lineárnejším médiom. Ideálnym spôsobom práce je kombinácia týchto štýlov, kde do holých grafických plôch vstupuje vplyv expresie maľby. Tieto dve médiá nemôžu fungovať oddelene, teda výsledná výpovedná hodnota konečnej práce závisí jedine na ich prínosnom zlúčení.

 

Na výstavě (S)loučení v bodu C jsi prezentovala několik cyklů s vlastním tématem. Coby divákovi se mi zdálo, že se na obrazech v rámci jednoho cyklu dal spatřit výpovědní rozdíl: zatímco na jedněch byl ztvárněný symbol, u druhých se zdálo, jako by v sobě zachycovaly „odehraný" příběh, který by bylo možné převyprávět. Byl to záměr? Měly se tímto způsobem obrazy navzájem doplňovat a ovlivňovat, anebo se jednalo o způsob hledání formy pro obsah?

Väčšina vecí býva na tomto postavená, ale záleží i od toho, k akej téme je daný cyklus vytvorený. Ak je práca reakciou na nejaký dej/udalosť odohranú v spoločnosti, prípadne epizódou nejakej osoby, výklad býva heslovitý a príbeh nie je tak rozvitý. Lenže, potom tam vstupuje faktor mojich osobných zážitkov/názorov. Pri nich pracujem skôr pocitovo a podstatne dlhšie prepracovávam tému. Tým sa samotný dej komplikuje a stáva sa príbehom. Takéto príbehy sú v základe omnoho ťažšie. Tieto dva stupne spolu priamo súvisia. Nielen divákovi, ale i sebe chcem ponúknuť dve podoby reakcií na konkrétnu problematiku/ situáciu. Teda, formou je letmé spracovanie hesiel a obsahom býva intimita.

 

Když už jsme se dotkly zachycování příběhů na obrazech, jakými prostředky se může umělec snažit vzdorovat tomu, aby byl jeho obraz „pouhým" ustrnutím namísto děje?

Myslím si, že je dôležité postaviť obsah na viacerých časových a dejových líniách. Zachytiť viacero fáz. Ako náhle by dej viazol/je ľahko čitateľný, obraz stráca na obsahu, prestane sa hýbať a teda ustrnie.

 

Na posledních třech číslech Nomádvy měli čtenáři možnost shlédnout tvé ztvárnění témat pro obálku. V čem je tvorba na zadané téma specifická oproti vlastní tvorbě? A především, v čem je jiná pro tvorbu na filosofické téma, které se skrývá pod klíčovými hesly?

Vzhľadom k tomu, že samotná filozofia nie je oblasťou mne úplne vžitou, snažím sa pri riešení týchto tém postupovať skôr asociačne a výrazovo. Dávam tu do popredia jednoduchosť prevedenia, keďže sa jedná o obálku, a jej výklad by mal byť úderný a jednoznačný. Mala by vyzývať k jasnej četbe symbolov a prioritne upútať. Zároveň sa snažím obsiahnuť, alebo sa aspoň priblížiť tej danej filozofickej téme prostredníctvom nejakej mojej interpretácie, nie však o, nedajbože, filozofický výklad. Len chcem, aby v sebe zároveň spojila ohľad na konzum s výtvarne ideovým prevedením a súčasne sa trochu priblížila téme. Rozdiel medzi mojou tvorbou a obálkou je v tom: pokiaľ pri vlastnej práci mám absolútne voľnú ruku, tu som zviazaná určenou témou a formátom. No, nie je to na škodu. Pri obálke, musím spojiť tieto obmedzenia s oblasťou mne neznámou, do pôsobivejšieho výtvarného celku, čo ma núti rozhodne viac premýšľať.

 

Rozhovor připravila Markéta Haiklová

Žádné komentáře